Umriete?.........nevadí, bude kar... ;o)

2008-01-11T21:41:00.001+01:00

Aj mne by mohol niekto robiť také pekné obedy
/Ham ham. Paličkami mňam mňam :{)/

2008-01-11T20:58:00.000+01:00

Všetci sa už tešia na Š.U.K. deň!!!! :D

Hodina biológie?

2008-01-11T20:23:00.000+01:00

Tu vám predkladám naše veľdielo z dielne Božskej trojky (Dee, Danka, ja) vytvorené cez hodinu biológie. Príbeh bol tvorený formou: vidím kúsok a ostatné si domyslím.
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo, kde bývala jedna pekná veverička. Mala veľký ryšavý chvost a malé očká. Bola iná ako ostatné veveričky. Bola brutálnejšia ako brutálna!!! A jej meno vzbudzovalo hrôzu. Volala sa totiž Belzebub-chan ( :P)... Bola to zlá čarodejnica s bradavicami skoro všade.. Jedna bola na nose. A keď sa pozrela hore, uvidela 4 oriešky... Ktoré jej spadli rovno na nos. Keď prestala plakať od bolesti, zobrala tie oriešky a zahodila ich najďalej ako len vedela a potom sa hrozne smiala. A zrazu:"Bum!!!" Poobzerala sa vôkol seba a vtedy ho zbadala. Bol to ten najväčší krokodíl, akého kedy videla. A na čele mu navierala hrča... chudák je slepý a drbol do stromu, keď šiel na ryby. Ale krokodíle ryby nejedia, tak sa vrátil domov k nej... tak mu dala večeru ako vždy a potom si ľahli spolu do postele, kde si čítali rozprávky a dávali pusinky na dobrú noc. Jeden večer sa to však všetko zvrhlo! Všetci so všetkými, všetko so všetkým, všetci so všetkým. Proste čistá apokalypsa... lenže električky ešte neexistovali...a keďže nebola doprava, museli to robiť v kočiari... Ale zrazu ich kočiar zastavil Vaško prezlečený za dopravného policajta, ale prezradili ho jeho oholené nohy. Takže s krikom utiekli... Pán profesor (ktorého samozrejme nebudeme menovať) bol z tejto príhody nesmierne smutný a preto... si odrezal "ftáka"..... a mimochodom, žili potom spolu až kým nepomreli, jeden vedľa druhého :D

Už iba 10 dní....

2007-12-14T22:41:00.000+01:00

Taak, iba 10 dní a sú tu VIANOCE!! Sviatky pokoja a mieru, alebo tiež šialeného pobehovania po obchodoch všetkého druhu. Ja Vianoce úplne milujem a preto uznávam tú prvú alternatívu. Veď také "šialené pobehovanie po obchodoch " aké som spomínala, nieje vôbec na nič dobré. Tak si to zhrňme: 1.pobehovanie samo o sebe môže škodiť 2.čo ak vás udupe stádo nákupuchtivých žien? 3. zbytočne si miniete ťažko zarobené peniaze /v prípade, že sú práve na tento účel vydelené od rodičov, všetko je ok/ 4. máte stresy z toľkého vymýšľania vhodného daru pre tú ktorú osobu, ak ešte nerátam dilemy typu: "noo, normálne by som mu nič nekúpil, ale čo ak ma obdaruje on? to bude potom blbé... " a takto by sa dalo pokračovať do zblbnutia. Ja darčeky zväčša vybavujem v takom peknom stave, keď si poviem: ahaaaa! idú Vianoceee! vtedy sa možno dajú aj nazvať originálnymi. Teraz je tu však problém, že sa u mňa zatiaľ nič také neukázalo, takže neviem, neviem...
A potom tu je ešte upratovanie/u väčšiny ľudí zrejme s veľkým U/. U mňa to riešim najskôr 21.. Dovtedy je v mojej izbe bordel ako obvykle/no dobre. Tak v celom byte :D/, ak nie ešte väčší. Skôr by to zmysel ani nemalo, veď ja by som si tam chlievik spravila zase a načo zbytočne plytvať energiou :)
Ale teším sa na pečenie lineckých koliesok a podobných vecí. Síce ma budú zase bolieť ruky od toľkého miesenia ale za tú vôňu a pocit to stojí.
A ešte vymyslieť, ako budeme so sestrou cez sviatky leňošiť....

O zoofiloch...

2007-12-06T16:41:00.000+01:00

Strašne rada nadávam ľuďom do zoofilov, ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké je to strašné. Nemyslím tým tých zoofilných ľudí a ich ťažký osud a nepochopený život. Mám na mysli tie chúďatá zvieratká. Predstavte si, že ste nevinná sliepka, prasa, srnka, kôň, zebra, had, delfín, pes alebo slon a zrazu vás niekto znásilní! Pochybujem totižto, že by sa vám to páčilo. A komu sa máte potom sťažovať? A je vôbec trestné obrábať úbohú zver?
Tak sa nabudúce zamyslite, než si znova vyhliadnete v maštali nejakú obeť...

Veľká správa pre malého otaka

2007-12-05T15:05:00.000+01:00

Dnes som v škole skoro umrela od nudy a cestu v autobuse radšej ani nespomínam, ale potom doma ma niečo potešilo. A to ozaj veeeeľmi. Na manga.sk som našla, že 23. februára bude Anime show. Je to niečo, ako malý Comics salón /ktorý organizujú tí istí ľudkovia/ avšak trvá iba jeden deň :o) No a viac si prečítajte tu :http://animeshow.comics-salon.sk/
PS: Dajte vedieť, ak pôjdete.../a to vám hovorím, že idete :")/

2007-11-14T16:26:00.000+01:00

Keby sa všetky opice začali nudiť, stali by sa ľuďmi

Čo vám to pripomína? :-D

2007-11-14T16:19:00.001+01:00

Fyzika
Hodina býva někdy nekonečnou
a pak už odbíjí jedenásť štyridsať
a proto zpívám píseň jedinečnou
právě, že pomíjí jedenásť styridsať.

Zvonek zvoní, fyzika končí,
učitelka běží, Goga leze po jabloni
a je náhle mrtvý.
Bláznivej den...

z voľnej tvorby na hodinách fyziky spred piatich rokov :")

Navšteva u mňa alebo začiatok Apokalypsy

2007-11-03T19:49:00.000+01:00

No áno , môžte byť radi, úplne všetci, pretože svet už mohol dávno zaniknúť. Popri všetkých vojnách, prírodných katastrofách a podobne sa to mohlo stať už pred tisíckami rokov a naši starý rodičia, či prastarý rodičia sa vôbec nemuseli dočkať nejakých potomkov. Ale keďže my sme keniálny, prežili sme to až do dnes. Niektorí s nejakými ujmami na zdravý /zväčša psychickými/ ale žijeme ale aby som sa dostala k tomu o čom idem písať lebo toto bol iba predhovor, ktorí bol úplne od veci a vôbec sa netýka toho o čom idem písať.

Tááákže ja idem písať o tom...........................................................................

Ha, hahah to by ste chceli vedeť čo????

Ale mne sa vôbec nechce písať, a za tieto nezmysli sa môžte poďakovať Peťuške /to aby ste vedeli koho najbližšie uškrtiť alebo zniesť zo sveta iným spôsobom/.

Tak ale dobre asi už začnem písať k veci, vlastne ja k veci nepíšem nikdy ale mohla by som písať aspoň k nadpisu, žee???

Tak dobre, dňa 31.10.2007 ma už nadobro opustil môj ešte-aspoň-minimálne-zachovaný-starý kamarát rozum, poprosím 5 sekúnd ticha za jeho nezabudnuteľnú pamiatku, stalo sa to veľmi jednoducho. Zavolala som k sebe domov pár kamarátov /3 chalani ďalej nazývaní X, Y, Z a dve kamarátky ďalej zvané A a Petra =0) /

Začalo to v celku v pohode /mama bola doma/, pozreli sme si dvd Gotika, ja síce vôbec newem o čom bolo ,noo ale pozreli sme si. Po skončení tohto veeeľmo "poučného" filmu som prítomných ukecala aby sme si pozreli Petra Pana / kenialný to film; verím, že sú víly...že sú...že sú../. Vydržalo to asi 5 minút /ak nepreháňam/.

Noo a potom odišla mama k babke, ktorej išiel otec montovať Internet, chalan X začal hádzať po všetkých prítomných vankúše a neskor nás ohadzoval loptou, ktorú sme si predtým s Petrou kotúľali. My dve, pravdaže, jemne ale chalan X ju chytí do ruky a báááác ho na niekoho, niekto /newem kto momentálne/ pravdaže je z celkom pevného meteriálu a tak hooop loptu ďalej , pretože sa odrazí, noo a asi takto ledva lopta minula zopár vecí ako napríklad televízor, okno či monitor od pc.

Ale s čistým svedomím Vám môžem povedať, že to bola straaašná sranda a nerozbilo sa nič =0).

Dokonca sme boli odvtedy spolu už aj dva razy vonku /v Sade Janka Kráľa/ kde sme pravdaže ja, Petra a kamarátka A skončili celé špinavé a ešte doma, keď sme sa vyzliekali tak z nás odvšadiaľ padalo lístie...

To je tak asi všetko a ak sa Vám článok nepáči opakujem vynadajte Petre %)

Pricvici 4ever

2007-10-27T22:59:00.000+02:00

Práve som sa rozhodla, že keď budem veľká a zrelá, nebudem ovocím do jogobely. Ja viem, že je to tak náhle, ale našla som si nový vzor. Jogobelu som odhodila ako špinavú handru a svoj ďalší život zasvätím tomu, aby som sa stala niečím takým, ako je na obrázku!
----------------------------------------------------------------------
//Výstraha pre menej chápavých, toto bolo myslené iba ako vtip. Stále chcem byť ovocím do jogobely.... :-)//

Ako málo mi chýba k šťastiu...

2007-10-27T22:21:00.000+02:00

Dnešný deň je takmer perfektný. Síce som sa zobudila nesmierne skoro /asi 10.15/a takmer som dostala infarkt ako mi zvonil mobil a mala som tú česť byť so svojim neterami /tá staršia ma takmer zabila. a to vôbec nepreháňam. mladšia mi iba skákala po posteli a hodila mi nový mobil o stenu.../, celková nálada bola takmer dokonalá. Dokonalý sa v tomto prípade rovná slovu vianočný. Celý deň bolo tak pekne pod mrakom /teda aspoň čo si pamätám/, v izbe som mala niečo, čo sa ponášalo na poriadok, na večeru sme mali kapustnicu a medzi vražednými náletmi tých dvoch meňaviek som si buď čítala knihu/k mange som sa zásluho sestry, ktorá okupovala comp, nedostala/ alebo som si kreslila a všetka výtvory vyzerali prekvapivo normálne. Keď si však predstavím, že by som sa zajtra mala učiť do zajateckého lágra číslo 18, príde mi zle.
-------------------------------------------------------------------------
Viem o niečom, čo by mi zaručene spravilo dobrú náladu: pozvite ma na halloweensku party :))

2007-10-27T21:54:00.000+02:00

Čo naozaj neznášam, je zákon schválnosti. Určite ho poznáte i vy. Niekam sa veľmi ponáhľate a ako na potvoru vám zdrhne bus, tak teda čakáte na ďalší a myslíte si:"ešte stále stíham, tak na čo sa stresovať..."; pravdaže tento ide o dve minúty neskôr ako bolo v rozpise /"stále to v pohode stíham, elina príde tesne za busom..."/a aj cesta trvá dlhšie ako obvykle. Tak teda dorazíte na konečnú a iba vidíte ako na opačný koniec námestia prichádza vaša električka /ktorá inokedy vždy mešká/, na ktorú keď nenastúpite prídete viac ako neskoro. Tak teda na ňu bežíte ako o život a pred nosom sa vám zavrú dvere! No neporazí vás? /ale mne našťastie ten milý ujo za volantom, či čo to má, otvoril. Za to vám veľká vďaka :")/ Alebo konečne po dvoch rokoch /obrazne povedané/ vás nakopne múza a vy zistíte, že ste si v škole nechali peračník aj s najlepšími pastelkami. Ďalší pekný príklad: máte nesmierne blbú náladu blížiacu sa takmer k depke a preto sa neučíte na chémiu, ktorú ste ani len nevideli dva týždne a práve vtedy vás vyvolajú k tabuli a vy trepete piate cez deviate.Čo z toho vyplýva? Absolútne netuším. Ale ak čírou náhodou poznáte toho debila, čo tento zákon schválnosti vymyslel, tak mi dajte vedieť. Ja si to s ním už vybavím...

My Kenialne alebo Kto sa skrýva za maskou

2007-10-21T18:46:00.000+02:00

Táákže pár základných info o nás dvoch:
JA =0) /ale tak sa nevolám naozaj len teraz, aby ste vedeli/ Veronika ale zväčša ma volajú Veve alebo FF. Rada čítam knihy, kreslím, aleboo pozerám nejaké super anime ako je napríklad Inuyasha, Bokura ga Ita alebo Tokyo Muw Muw. Za najväčšiu radosť v živote /hneď po tých vyššie napísaných/ pokladám znepríjemnovanie života ostatním ľudským jedincom /ale zase nie nejako hnusne, len ich rada podpichujem/. Som veľmi škodoradostná a väčšinu života som asi zatiaľ strávila smiechom =0).
Podľa tohto môjho opisu môžte usúdiť, že takého povrchného človeka ste ešte nezažili! Ale ja si o sebe nemyslim , že som povrchne skôr naopak som: milá, pekná, inteligentná, Kenialná, vtipná a podobne ale hlavne musím spomenúť, že som stráááášne skromná, aby ste vedeli =OD

Petra-Jej druha Keniálnosť. Ak máte záujem dožiť sa vyššieho veku radšej ju oslovujte Petra a nie Peťa / hovorím Vám to vo Vašom vlastnom záujme/. Petra veľmi rada kreslí, číta Mangu a knihy, a pozerá anime. Nikomu to o nej nehovorte ale v skutočnosti je to krv-si-žiadajúci upír a keď to o nej budete šíriť ďalej, tak by Vás mohla, pravdaže úplne omylom zakusnúť. /toto celé písala Veronika a ja musím plne súhlasiť. Veď keď sa poznáme 9rokov bolo by blbé, keby napísala nejaké bludy. no, bolo by ešte možno dobré dodať, že som podľa viacerých kompletný otaku ^-^... No, a tiež by nebolo od veci spomenúť, že úplne najsamviac zbožňujem hudbu(na prvom mieste je rock ale mám rada aj metal a tiež nejaké punkové skupiny. O tom ale istotne napíšem inokedy. A rozsiahlejšie ;\)/

Zdôvodnenie pre nič netušiacich pricvikov tajuplný názov nášho blogu =0)

2007-10-21T18:31:00.000+02:00

Hmm, tak ako začať? Zrejme veľmi jednoducho a tak, aby to pochopil každý blonďatý pricvik, brzda, alebo defekt, ktorý ku nám zavíta /ako bez urážky, tí ktorí ma poznajú vedia, že toto ich neurážam/. Názov nášho blogu je veľmi ľahko vysvetliteľný To-vy-ju-nosíte, ako názov znie, len oznamuje, že vy nám nosíte smolu, pretože sa nám často stávajú veľmi nevysvetliteľné veci, z ktorých by každý normálny človek už zošalel, ale keďže my nie sme úplne normálne, máme hromadu zmyslu pre humor a hlavy nie celkom v poriadku, čomu vďačíme za to že sme už dávno neskončili na nejakej psychiatrickej liečebni,čo čoskoro zistíte aj samy. A tak veľmi jednoducho sme sa prepracovali k teraz už nie k tajuplnému názvu nášho blogu, áno, presne, my sme vždy vo všetkom úplne nevinne, pretože tú smolu nám prinášajú ostatný, a my malé chúdence sa raz isto zcvokneme z katastrof, ktoré nás sprevádzajú na každom kroku. Ale všetko zlé je aj na niečo dobré, pretože bez našej ustavičnej smoly by sme sa možno nesmiali asi 18 hodín denne z 24, že?? A ak ma raz aj zoberú na psychitarickú kliniku tak môžem každému rozprávať, že som už na sebe mala zvieraciu kazajku. No veďsami povedzte, koľko ľudí sa tým môže chváliť? =0) -------------------------------------------------- No a tiež sme sa rozhodli,/dobreee, rozhodla som sa iba ja/, že nebudeme nijako rozlišovať ktorá čo napíše, nech v tom máte pekný bordel :")

Expedícia- Pánske záchody

2007-10-20T18:03:00.000+02:00

Lokalita: Skalica
Miesto bližšieho určenia: pánske verejné záchody
Popis celkovej situácie:Včera, tj. 19. 10.2007, sme sa v časovom rozpätí jedenástej až pätnástej hodiny stredoeurópskeho letného času nachádzali v Skalici. Po navštívení mnohých "pamätihodností" /ráta sa nákup v Bille a posedenie v cukrárni so zmrzlinou?/ so záživným výkladom a pôsobení dažďa + teploty cca 10 stupňov sme sa náramne potešili pohľadu na verejné toalety.Pekne sme si to napochodovali k dámskym záchodkom, ale v rámci čas šetriacich opatrení/bolo tam priveľa ľudí/ sme sa rozhodli pre iné riešenie... Presne tak! na naše prekvapenie boli pánske záchody veľmi pekné, nechýbal ani toaletný papier či mydlo /čo by bolo pri sume 5 slovenských korún ozaj drzosť/a aj spoločnosť dvoch "mládencov" bola veľmi milá...
Len by ma zaujímalo, prečo sa náš sprievodca /náš bývalý učiteľ/ tváril nesmierne prekvapene keď nás uvidel vychádzať a my sme sa smiali ako párnokopytníky <(^,...,^)>

//priložený obrázok je potvrdenka o zaplatení :o)) škoda že som nedostala ten ďalší, také pekné číslo...//

9 vecí, ktoré je lepšie robiť, ako byť v škole

2007-10-19T17:23:00.001+02:00

blicovať /najlepšie s povolením rodičov. Nemusíte si písať ospravedlnenku sám.../
zostať v posteli /najlepšie s niekým/
ísť na exkurziu /ulievajú sa aj učitelia, takže to nie je ono/
odber krvi u sexi lekára /toto koment nepotrebuje :D /
umrieť /sme milé a myslíme i na druhých- aspoň sa ulejú aj oni, keď pôjdu na pohreb a napapkajú sa na kare :")/
mať drobné hlavy-bolenie, alebo iné rovnako závažné ochorenie, pre ktoré zostanete doma
ísť namiesto školy do kina /alebo do krčmi?/
zostať pricviknutý v MHD vééééľmi ďaleko od vášho zajateckého lágra/veľmi vhodné v spoločnosti nejakého super objektu ;-) = sen každého/
ísť na brigádu /nie si v škole+ si zarobíš/

prvé hlásenie

2007-10-18T15:59:00.000+02:00

Tak a sme tu! Áno, áno, sme to presne my...... ČO? vy neviete kto? sme tie dve najgeniálnejšie osoby, ktoré sú skromné za všetkých okolností.....
Tento blog bude o nás /ja viem, také prekvapivé/, o vás a o tom, čo máme rady. Všetky tu opísané udalosti, budú a sú plne pravdivé, i keď niekedy pripomínajú ťažkú fikciu :))
Nateraz hawk!